Ako povedal pre TASR, dlh sám o sebe nie je ekonomický problém. Považuje
ho za nástroj, ako zhromaždiť roztrúsený kapitál a jeho pomocou
vytvoriť dodatočný úžitok v ekonomike. Za problém dlhu v zdravotníctve
považuje to, že systém nedokáže sám generovať ani dostatočnú hodnotu na
jeho splatenie, a už vôbec nie na ďalšie investície v budúcnosti.
"Výdavky v systéme si žijú svojím životom a príjmy svojím, úplne
nezávislým životom. Tieto dva svety sa stretnú len raz ročne, keď
politici zostavujú rozpočet. Financie v zdravotníctve sú vlastne verejné
financie v malom," povedal.
Vysvetlil, že na jednej strane sú politické sľuby voličom a záujmovým
skupinám, ako napríklad služby zadarmo, minimálne poplatky za lieky,
automatický rast miezd zdravotníkov, udržiavanie existencie oddelení na
základe politického dopytu, ale napríklad aj exekučná amnestia
a oddlžovanie. Analytik INESS však poukázal na to, že na strane druhej
je realita odvodových príjmov, ktoré sa odvíjajú od výkonnosti ekonomiky
a sľuby politikov ich nezaujímajú.
Keďže zdravotníctvo je vnímané voličmi veľmi citlivo, tak tomu zodpovedá
aj miera politických sľubov, čiže aj generovanie obrovského deficitu,
teda dlhu. "Riešením je namiesto nekonečného oddlžovania prejsť z
rozpočtového systému na systém nominálneho poistného, zadefinovanie
produktu (nárok) a pôsobenie konkurencie (bez exekučných amnestií a
oddlžovaní pre vyvolených), ktorá pomáha potláčať do úzadia menej
efektívne subjekty a nahrádzať ich efektívnejšími subjektmi," uzavrel Vlachynský.
Ako vyplýva z informácií Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, dlh
v zdravotníctve medziročne stúpol o 66,94 milióna eur.
Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 605,54
milióna eur.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc
tvoria 89 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v
celom sektore zdravotníctva.
Za hlavný dôvod neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení
možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie
prevádzkových strát v nemocniciach.
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a
zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a
zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie
či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej
transfúznej službe SR.